„Hlavu mi síce išlo roztrhnúť, ale dušu mi zohrieval plamienok nádeje. Nádeje na budúcnosť s niekým, kto za to stojí.“
Poviem vám úprimne, keď som videla anotáciu, nevedela som, čo čakať, keďže príbehov s témou vzťahu na diaľku som veľa nečítala. Nakoniec som zo zvedavosti po knihe siahla a nemohla som sa lepšie rozhodnúť. Tá kniha je jednoducho ÚŽASNÁ.
„Hovorí sa, že medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica … … ale balansovať nad priepasťou je niekedy také zábavné.“
Musím priznať, že od autorky Vi Keelandovej mám prečítaných už niekoľko kníh a neviem si vybrať, ktorá je lepšia. Tentokrát som sa pustila do príbehu s názvom Nemali by sme, ktorá ma, presne tak ako som aj očakávala, ani trochu nesklamala.
„Nezaslúžim si takúto nesebeckú lásku. Nechápem, čím som si ťa zaslúžil. Ak mi však dáš šancu, po zvyšok života sa budem snažiť, aby som sa stal aspoň spolovice takým, akého ma dokážeš vidieť.“
„Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.“
Túto recenziu začínam trocha inak, ako tie predošlé. Knihu Zákon príťažlivosti som dostala ako vianočný darček a musí priznať, že sa mi zapáčila ešte skôr, ako som ju otvorila. Už na prvý pohľad na mňa jej obálka pôsobí veľmi elegantne a zaujímavo a zároveň aj trocha tajomne. Uvidieť ju v kníhkupectve ja, určite po nej siahnem už iba zo záujmu, či ma aj príbeh upúta rovnako, ako jej obálka. A ako som predpokladala, tak to aj bolo. Príbeh Laury a Alberta a spôsob, ako to autorka spísala, ma vtiahol do deja a tak, ako som knihu počas dňa začala čítať, ešte v ten istý deň som ju neskoro večer aj dočítala.
„Prvotný inštinkt mi vravel, aby som sa schúlila vedľa neho. No mozog namietal, aby som sa príliš nepútala. Ak by sme mali ozajstný vzťah, pritúlila by som sa k nemu a pospala si. Ale ten sme nemali.“
Shannon MacLeodová. Mladá žena, ktorá tak, ako veľa z nás, mala vždy slabosť pre takzvaných „zlých chlapcov“. Vždy sa v jej blízkosti vyskytovalo veľa príťažlivých mužov. Bola veľmi priateľská, milá a neprehliadnuteľná. Bohužiaľ vždy, keď sa do nejakého po uši zamilovala, skončilo to katastrofou a zlomeným srdcom. Presne tak skončil aj jej posledný vzťah, ktorý by kľudne mohla klasifikovať ako ten najhorší. Pre Shannon nastal čas, začať svoj život od znova a tak sa rozhodla presťahovať do Edinburgu, kde si našla prácu v jednom z tetovacích salónov.
„Jej myseľ neľútostne bojuje proti tomu, čo jej telo, vie už dávno.“
Emily Cooperová. Mladé žieňa, ktoré úspešne dokončilo vysokú školu, no život sa s ňou nemaznal a po nečakanej smrti svojej mami sa rozhodla odísť z rodného Colorada. Presťahovala sa do New Yorku, kde býval je priateľ Dillon. Emily mu je nesmierne vďačná, že bol s ňou počas jej najhorších a najťažších chvíľ. Nevie si predstaviť, ako by žila bez neho. Bol k nej milý a starostlivý. Človek by si povedal, že hoci prišla o mamu, mohla by mať pekný život. Mala predsa priateľa a sťahovala sa do „mesta splnených snov“. Napriek tomu ju však jej vlastná intuícia pred ním varovala. A úprimne? Po urobení si obrazu na jeho skutočný charakter, sa ani nedivím.
„Ale zraniteľnosť neznamená vždy slabosť. Niekedy treba svoju zraniteľnosť ukázať, aby ti aj iní ľudia ukázali, čo ich trápi.“
Tate. Mladé, veľmi múdre dievča, s ktorým sa osud už v detstve veľmi nepekne zahral. Kvôli rakovine prišla o mamu a s jej otcom tak ostali sami. Otec Tate je pracovne veľmi vyťažený, veľa času tak trávi sama alebo so starou mamou. V škole sa jej, čo sa učenia týka, darí, s priateľmi a osobnou reputáciou je to však horšie. Tate má len jedného veľmi blízkeho človeka a tou je jej najlepšia kamoška K.C. Nespôsobila si to však sama. Všetko to spôsobil jeden chalan, Jered, ktorý jej znepríjemňuje skoro každý jeden deň.
„Od túžby po nej ma bolí každá bunka v tele, skôr ako prehovorí. Je absolútne dokonalá, no neviem, či si aj ona myslí to isté o mne. Pošúcham si sluchy a premýšľam, prečo som uviazol v priateľskej zóne, z ktorej sa nedá vyjsť.“
Jordan Chen. Introvertný, uzavretý muž, ktorý má pod palcom bezpečnosť v technologickom oddelení spoločnosti Osbourne. Je málo komunikatívny, alebo skôr len málo spoločenský. Okrem pár ľudí sa s nikým veľmi nedáva do reči. Keď však osud zasiahne, niečo sa v ňom zlomí a jeho osudom je krásna Jay.
„Mám takú teóriu, že nenávisť sa priam strašidelne ponáša na lásku. Mala som dosť času porovnávať oba pocity a prišla som na toto: Ľúbime a nenávidíme inštinktívne. Pri myšlienke na daného človeka nám zovrie žalúdok. Srdce nám ide vyskočiť z hrude.“
„ V živote nastanú chvíle, ktoré nás nenapraviteľne zmenia. Zavše sú významné a dramatické, tragické alebo nádherné. Inokedy krátke a menej významné, ako stopy miznúce za zatvorenými dverami. Nepatrnosť takých chvíľ niekedy zamaskuje ich dosah. “
Mladá šéfredaktorka Grace, denne zahrabaná v románoch. Povedali by ste si, že žena pracujúca so slovom, si ľahko poradí v slovných prestrelkách. V jej živote sa však objavil niekto, s kým to nebolo vôbec jednoduché. Bol to dobre stavaný, svalnatý a krásny sused Logan. Napriek tým najvýnimočnejším očiam, aké kedy videla, bolo na ňom čosi, čo ju nesmierne iritovalo. Loganove hlučné a občas nevychované návštevy ju privádzali do šialenstva. Keďže Grace pracovala z domu, narúšalo to aj jej sústredenie na prácu. Napriek všetkému, vždy keď ho stretla, stuhla. Z Logana sršalo čosi, čo spôsobilo, že v jeho prítomnosti strácala reč. Strácala schopnosť argumentovať v ich „susedských“ hádkach a brániť sa jeho, sem tam, uštipačným poznamámkam.
Príbeh Sedem listov z Paríža sú memoáre Američanky Samanthy, ktorá našla lásku u cudzinca v Paríži. Mladá, devätnásť ročná Samantha sa spolu s najlepšou priateľkou vybrala na poznávací výlet po Európe, kde popri monumentálnych budovách, úžasnom jedle a znamenitom víne spoznala aj hriešne sexi, krásneho a inteligentného vedca Jean-Luca. Hoci spolu strávili iba jeden deň, tieto chvíle v nich oboch zanechali čosi silnejšie, ako len krátky výletný románik.
„Prosím, nemysli si, že je pre mňa jednoduché vyjadriť svoje city na papier, ale keď Tvoje srdce niekoho potrebuje, nie je dobré to skrývať. Možno si myslíš, že je príliš skoro, aby som Ti vyznal lásku. Možno si to myslí aj väčšina ľudí, ale mňa ostatní nezaujímajú, pretože robím len to, čo musím.“