Silvia Wagenhoffer
Každé ráno sa budím s myšlienkami na teba. Noc, čo noc, snívam sny o tebe. Hoci nie si hlavným hrdinom každého z nich, zakaždým sa v nich, minimálne na malú chvíľu, objavíš.
Na začiatku som sa tešila na každý jeden sen, ktorý mohol prísť. Bola som rada, že ťa môžem vídať aspoň v nich. Predpokladala som, že je to len určité obdobie, pár nocí snívania o tebe, ktoré predsa nebudú trvať večne. Snažila som sa, všetky si ich zapamätať. Uchovať si v pamäti toho, čo najviac.
Silvia Wagenhoffer
Ak by si sa ma opýtal, prečo som sa zaľúbila práve do teba, pravdepodobne by som chvíľu mlčala. Nie však preto, že by som nevedela odpovedať. Bolo by to skôr preto, lebo je to ťažké zhrnúť pár slovami.
Je to ten pocit v žalúdku, motýle v bruchu, ktoré pri tebe cítim. Pocit šťastia a lásky, ktorý ma zaplavuje, keď sa zahľadím do tvojich jasných očí, ktoré hovoria viac, ako by si možno ty sám chcel. Sú v nich ukryté slová, ktoré nevyslovíš nahlas. Sú to tie krátke chvíle, kedy viem, že to, čo cítim, nie je iba výplod mojej fantázie. Že je to skutočné.
Silvia Wagenhoffer
Kedy sa z nás stali, tak veľmi dospelí ľudia?
Robíme a hovoríme veci, o ktorých si myslíme, že sú správne. Presviedčame jeden druhého, že je všetko v poriadku, hoci to nie je vždy pravda. A možno to ani nie je o tom druhom ale práve o nás. Možno potrebujeme presvedčiť samých seba, že sme šťastný. Že sme sa rozhodli správne. Že naše minulé konanie nebola chyba.
Silvia Wagenhoffer
Takže ….. ty, do ktorého som sa zamilovala. Chlap, ktorý mi učaroval tou najstaršou a najsilnejšou mágiou. Láskou.
Hlavou mi víri množstvo myšlienok, vecí, ktoré by som ti chcela povedať, … bože a koľko toho by som ti chcela povedať … no jediné, čo zo seba dostanem je jednoduché ahoj.
Jednoduché krátke slovo. Pozdrav, ktorý každý deň zopakuješ niekoľko krát a ani si to neuvedomuješ. Slovo, ktoré považujeme za samozrejmé a úplne bežné.
To isté ahoj, ktoré som ti už tisíc krát napísala, no tých istých tisíc krát aj zmazala skôr, ako som stlačila odoslať.
Čo si to so mnou urobil?
Nikdy pred tým, pre mňa nebolo problémom ozvať sa ti aj po dlhšom čase, no dnes … ja neviem.
Silvia Wagenhoffer
Sedeli sme vedľa seba na gauči. Len tak, ako starý priatelia. Ako dvaja ľudia, ktorý o sebe navzájom vedia viac, ako ktokoľvek iný. Ty si si letmo preložil ruku okolo môjho pása a mňa ten jemný dotyk pošteklil. Zasmiala som sa, no zároveň som bola nesmierne frustrovaná z toho, ako ma zradilo moje vlastné telo. Tebe prišla moja reakcia pravdepodobne komická, keďže si sa začal smiať z plných pľúc, ako malý chlapec. Páčila sa mi táto tvoja uvoľnená stránka, hoci to, čo nasledovalo potom, sa mi vonkoncom nepozdávalo. Začal si ma štekliť a ja som ťa nedokázala nijako zastaviť.
Silvia Wagenhoffer
Prišiel si do môjho života a od vtedy, už nič nie je ako predtým. Prišiel si a zmenil všetko, čo som kedysi cítila. Všetko, čomu som do nedávna verila a všetko, v čo som dúfala. Všetko je to preč. Prišiel si do môjho života a prevrátil ho naruby bez toho, aby si sa ma opýtal, či smieš. Bez toho, aby som o to stála.
A vieš čo je najhoršie? Že si vlastne neurobil vôbec nič. Len si prišiel. Tak málo stačilo.
