Adriana Macháčová
„Osvetlí nás modro-červené svetlo policajného majáka
a v jeho odlesku nájdem Petrove pery.
Vyhupnem sa na špičky a pobozkám ho.
Pod viečka sa mi tisnú slzy bolesti, ale i úľavy.“
Kniha NIEKTO AKO TY, je mojou druhou knihou, ktorú som od Adriany Macháčovej čítala.
Už pri knihe Milujem tvoje lži som vedela, že ak siahnem po ďalšom z príbehov tejto autorky, nebude to krok vedľa.
Nevedela som dopredu, čo očakávať a tak som sa do čítania pustila so zvedavosťou, aký príbeh ma vo vnútri knihy čaká. Už pri rýchlom prelistovaní knihou som si všimla, že v každej kapitole je rozprávačom niekto iný. Táto forma písania ma zaujala už pri vyššie spomínanej knihe Milujem tvoje lži a nesklamalo ma to ani tentokrát. Keďže tu nemáme jedného či dvoch hlavných hrdinov ako to väčšinou býva zvykom, ale štyri ženy prežívajúce radosti ale aj strasti svojich životov, tak sa tam tento spôsob opisu priam až pýta.
Pačí sa mi, že každá zo žien ako by hovorila o svojom živote sama a nie cez rozprávanie jednej z postáv. Mám pocit, že sa tak dokážem viac postave priblížiť a pochopiť ju. Predsa len. Kniha, v ktorej postava rozpráva svoj príbeh akoby sama za seba a nie formou rozprávača je pre mňa osobnejšou a mám takéto knihy radšej.
„Nedávalo mi to zmysel. Prebehla som k dverám. Počula som, ako výťah schádza dolu, a snažila sa udržať slzy. Vtedy, v ten okamih sa mi zazdalo, že som aspoň na chvíľu niekomu patrila.“
Keď som začala knihu čítať predpokladala som, že si prečítam niekoľko desiatok strán, kým sa čo to o postavách dozviem, nechám si to uležať v hlave, dám si pauzu a tak knihu dočítam. Nechcela som ju prečítať rýchlo, jedným šupom, aby sa mi postavy nezliali a nemala som v tom chaos.
No, ako sa hovorí, človek mieni a … ale veď to poznáte : )
Stal sa presný opak. Čím viac som čítala, tým viac sa mi obraz o jednotlivých postavách spájal.
Zuzana, Klára, Bibiána a Alena. Spomínané štyri ženy, o ktorých táto kniha je, si boli navzájom tak málo podobné, že bolo priam nemožné aby sa mi ich životy zlievali.
Čím ďalej som sa v príbehu dostávala, tým viac som chcela vedieť ako to nakoniec dopadne.
Musím povedať, že boli situácie, kde sa dal koniec predpokladať a v jednom prípade sa mi moje tušenie aj potvrdilo, ani náhodou ma to však neodradilo.
A tak, ako som v jedno krásne doobedie knihu otvorila, nedokázala som ju pustiť z rúk, až kým som ju ešte v ten istý deň aj nedočítala.
„Noc čo noc ma ničia spomienky na to, čo sa stalo. Vyletúvajú po zotmení ako netopiere a nie a nie ich zahnať.“
Kniha NIEKTO AKO TY nie je ten typ knihy, ktorá vás zavedie do sveta fantázie, či rozprávky o tom ako sú si dvaja ľudia súdený a napriek všetkým prekážkam budú na konci bok po boku šťastný. … Teda aspoň pre mňa je to presne pravý opak toho.
Nemyslím to však v zlom. Práve naopak. … Páčilo sa mi to.
Páčilo sa mi, že sa autorka rozhodla neprikrášľovať príbeh nereálnosťou. Prišlo mi, akoby životy všetkých štyroch žien boli reálne. Skutočné. Sú to príbehy, ktoré môže kľudne prežívať akákoľvek zo žien, ktoré okolo vás denne prechádzajú. A aj to bolo jedným z dôvodov, prečo sa mi kniha tak dobre čítala. Pretože bola reálna.
Príbehy, ktoré si autorka vyberá a spôsob, akým ich píše sa mi nesmierne zapáčili. Ostáva mi teda jediné. Čo najskôr znova siahnuť po ďalšej z jej kníh.
A knihu NIEKTO AKO TY vám vrelo odporúčam. : )
„Vnútorný hlas ma vyčítavo pichá, ale zaženiem ho.
Dnes oveľa rýchlejšie.
A pritom by stačilo iba trochu rozvahy a odstupu a unikla by som pokušeniu.
Intuitívne cítim, že to nedopadne dobre,
ale pre túto slasť urobím hocičo.“
O autorke:
Adriana Macháčová.
Je to veľmi úspešná slovenská autorka.
Jej debutovým románom boli Cudzie vzťahy.
Pokračovala knihami Žena vplyvného muža, Dobré dni sa začínajú v noci, V slepej uličke, Keď láska zabíja a mnoho ďalších.
Jej knihy vychádzajú taktiež v českom a nemeckom preklade.
V časopise Slovenka jej vyšiel aj krátky román na pokračovanie Prečo práve ja?
