Vi Keeland
„Hovorí sa, že medzi láskou a nenávisťou
je veľmi tenká hranica …
… ale balansovať nad priepasťou je niekedy
také zábavné.“
Musím priznať, že od autorky Vi Keelandovej mám prečítaných už niekoľko kníh a neviem si vybrať, ktorá je lepšia. Tentokrát som sa pustila do príbehu s názvom Nemali by sme, ktorá ma, presne tak ako som aj očakávala, ani trochu nesklamala.
„Nezaslúžim si takúto nesebeckú lásku. Nechápem, čím som si ťa zaslúžil. Ak mi však dáš šancu, po zvyšok života sa budem snažiť, aby som sa stal aspoň spolovice takým, akého ma dokážeš vidieť.“
Annalise O´Neilová a Bennett Fox.
Veľmi šikovná, múdra a cieľavedomá žena, ktorá chce byť vo svojej práci čo najlepšia. Má svoje zvyky a pravidlá, ktorými sa riadi. Na druhej strane nesmierne sexi chlap, ktorý na prvý pohľad pôsobí arogantne a namyslene a celé svoje dni venuje práci.
Dvaja mladý ľudia, ktorí sa po zlúčení ich firiem stávajú, hneď pri prvom stretnutí, „nepriateľmi“. Bojujú o miesto, ktoré môže dostať iba jeden z nich. Obaja dlho a tvrdo pracovali, aby sa dostali tam, kde teraz sú a ani jeden z nich nechce o svoje miesto prísť.
A zároveň obaja prežívajú trápenia z minulosti, na ktoré nedokážu prestať myslieť.
„Ženy sú vždy nevypočítateľné, ale plačúca žena je ako puma, ktorá leží na planine, cez ktorú sa snažíte prejsť. Nikdy neviete, či bude naďalej ležať v bolestiach a v tichosti si lízať rany, ktoré jej niekto uštedril, alebo sa z ničoho nič rozhodne do vás pustiť a zhltnúť vás na večeru.“
Ako to už ale býva zvykom, medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica.
Ako spolu Annalise a Bennett trávia stále viac času a čím ďalej, tým viac sa spoznávajú, tým väčšiu náklonnosť k sebe cítia. Pomaly ale isto sa dostávajú jeden druhému pod kožu.
Hoci sú jeden druhému súpermi, ako plynie čas, začínajú spolu skôr spolupracovať a pomáhať si.
A to nie len v práci ale aj v súkromných problémoch.
Keď sa Annalise znova ozve jej bývalý priateľ, Bennett je tu pre ňu, aby ju podporil, hoci sám nerozumie tomu, prečo to vlastne robí.
Bennetta zase veľmi poteší, keď sa Annalise náhodne zoznámi s jeho krstným synom a porozumejú si.
„Nie som typ človeka, ktorý verí v náhody. Skôr ten, ktorý robí veci, čo vedú k výsledkom. Ale to, že som v tej chvíli postával pred Hotelom Royal, bola čistá náhoda.
Z pekla šťastie.
Zhoda okolností.
No a čo.
Že som otvoril dvere do vstupnej haly? Toto už náhoda nebola. Ale chorobná zvedavosť.“
Láska je veľmi zaujímavý pocit.
Niekedy to trvá, kým si uvedomíme, čo vlastne cítime a nie vždy je jednoduché priznať si, že je to pravda. Avšak, už keď sa to stane a my si uvedomíme, že niekoho skutočne milujeme, na ten pocit, už nikdy nezabudneme.
A tak nejak je to aj s Bennettom a Annalise.
Nie je jednoduché čeliť citom. Hlavne tým, ktoré prišli tak nečakane ako blesk z jasného neba a my nemáme poňatia, ako sa stým vysporiadať.
Avšak jedného dňa nastane tá chvíľa, kedy naša láska prerastie do takých výšin, že už s ňou nevládzeme a ani nechceme viac bojovať. Milujeme tak veľmi, že sme ochotný a schopný pre toho druhého spraviť čokoľvek, len aby sme ho urobili šťastným.
„Prečo som pripisovala váhu jeho opitému bľabotaniu? Prečo som si myslela, že naozaj vyjadruje nejaké city? Dokonca som pripustila, že pod arogantným zovňajškom zvieraťa sa skrýva akýsi nepochopený princ na bielom koni.“
„Obzerá sa späť,
neschopná pohnúť sa vpred.
Prečo tu nie si?“
Áno, pravdou je, že kníh o tom, ako dvaja ľudia bojujú o pracovné miesto, navzájom sa nenávidia, súperia spolu a nakoniec sa do seba zaľúbia je niekoľko. V tomto konkrétnom príbehu sa mi však páči, ako to autorka poňala a potešilo ma aj to, že príbeh je na striedačku písaný z oboch pohľadov. Spoznáme tak nie len pocity Annalise ale aj Bennetta.
Okrem romantiky, lásky a vysporiadania sa hlavných postáv so svojou minulosťou, nás autorka potešila aj úsmevnými momentmi a vtipnými dialógmi, ktoré príbeh trocha odľahčili a niekoľko krát som sa pri čítaní z chuti zasmiala.
Ak máte chuť na dávku romantiky, vtipu, vžiť sa do osudu hlavných hrdinov alebo si len oddýchnuť pri dobrej knihe, tak vám príbeh Nemali by sme od Vi Keelandovej môžem jedine odporučiť.
„Ale už mi je jedno, čo si zaslúžim ja alebo ty – pretože som dostatočne sebecký na to, aby mi bolo jedno, že si ťa nezaslúžim, a každý deň sa budem snažiť, aby som sa stal mužom, ktorého si zaslúžiš.“ …
„Milujem ťa.“
….
„Bláznivo ťa milujem … .“
O autorke:
Vi Keeland – americká spisovateľka, je autorkou romantických bestsellerov, ktorým v žiadnom prípade nechýba štipka erotiky.
Jej knihy sa do teraz preložili do šestnástich jazykov a predalo sa vyše jeden a pol milióna výtlačkov.
